Ako väčšina sústredení, aj toto sa začalo na vlakovej stanici. Tentokrát to bolo v Trnave. Všetci sme postupne ponastupovali do autobusu a začali sa rozhliadať s akými indivíduami budeme tráviť celý týždeň. Porozprávali sme sa, trošku spoznali a asi v polovici cesty sme sa dozvedeli, že sme začínajúci tajní agenti, cestujúci na svoj prvý výcvik....
Už pár minút po tom, ako sme prišli, sme museli predložiť potvrdenia o zdravotnom stave a iné dôležité dokumenty. Našťastie ak sme niečo zabudli, bola tu mamička (ale koláč nám nedala). Akonáhle sme vybavili všetky administratívne záležitosti, mohli sme posledný krát odhaliť informácie o sebe a svojej identite.
Pri rôznych aktivitách sme sa spoznali so spoluagentmi a postupne sa podelili do agentských jednotiek. Tentokrát sme si vybrali farebné pepieriky a dostali to, čo na nich bolo napísané. Pomocou rôznych cvičení a testov sme sa učili so svojou jednotkou spolupracovať. Po večeroch sme si trošku oddýchli pri gitare, spoločenských hrách a čítaní knižky aby sme sa po náročných dňoch dobre vyspali.
Každý deň sme začínali skoro rovnako. Najprv sme sa rozcvičili, potom nasledovali semináre. Každý si vybral dva a na tie chodil až do konca sústredka.
Po prvom seminári boli športy… Prvý bol jednodotykový futbal. To znamená, že všetci okrem brankára sa po kontakte s loptou musia ísť do stredu ihriska oživiť. Druhá bola netradičná vybíjaná, kde chlapci vybíjali chlapcov a dievčatá dievčatá. Nuž a posledný bolo už všeobecne známe HUTUTU. Človek sa nadýchne a hovorí HUTUTU zatiaľ čo je na súperovej polovici a dotýka sa súperov. Akonáhle sa vráti späť, dotknutí vypadávajú. V prípade, že ho zadržia alebo mu dôjde dych, vypadáva on.
Po týchto športoch sme išli na druhé kolo seminárov a nasledoval obed a po ňom poobedný odpočinok. Od takej druhej sme tradične behávali. V nedeľu sme obchodovali. Ako správny agenti musíme predsa aj v obchodoch zapadnúť. Po celej dedine sme prednášali tovar a miestami aj pašovali nejaké kradnuté alebo ilegálne veci.
Ďalšia aktivita nás preniesla do bojového terénu. Rozdelili sme sa na teroristov, čo chcú odpáliť bombu a policajtov, ktorí ju chcú zneškodniť. Po tom ako sa policajtom k bombe nepodarilo ani priblížiť sme sa všetci pobrali na večeru a po nej si vypočuť nejakú zaujímavú prednášku. Keď už si všetci mysleli, že výcvik sa pre dnes končí, nás poslali na našu prvú misiu. Misia sa začínala o pol štvrtej ráno niekde v dedine a jej okolí. Tunač sa po nej totiž pohybovali dvaja väzni s cennými informáciami, no boli strážení ochrankou, ktorá nás nechcela vidieť. Väzni sa pohybovali v dvoch líniách a v rôznych časoch boli na rôznych miestach. Okrem toho sme mali medzi týmito dvoma líniami aj behať a prenášať správy medzi väzňami navzájom. Keď všetky jednotky splnili prvú misiu, vrátili sa na základňu do svojich postelí a tešili sa na ďalší deň.
Ten pokračoval ako každý iný a poobede sme si opäť zabehali. Keďže obyčajné pexeso je príliš mainstream, my sme museli hrať také, kde dvojica ku kartičke je na druhej strane ihriska a agenti robia živú reťaz. Táto hra nebola vôbec taká jednoduchá ako by človek povedal.
Ďalej sme si vypočuli rôzne populárne prednášky. No prednášky nám nedávali len vedúci, ale prišli nám prednášať aj profesori z vysokej školy. Ďalšia poobedňajšia hra pozostávala z veľmi veľa prednášok. Museli sme v každom z dvoch kôl absolvovať prednášky z troch rôznych kategórii. Učili sme sa šifrovať, slušne konverzovať, ale aj piť čaj, chodiť na opätkoch, tancovať a všetko ostatné, čo sa každému agentovi môže zísť. Všetci sme sa veľmi čudovali, prečo by sme tieto veci mali vedieť.
No nakoniec, sme večer boli šťastní, že sme sa tieto veci naučili. Bol totiž spoločenský večer. Každá skupinka sa musela rozdeliť na ajťákov, ktorí sa snažili hacknúť do trezora Smithovcov, na čašníkov, ktorí budú hostí obsluhovať a nakoniec treba jeden manželský pár, ktorý sa infiltruje na oslavu. Celý večer prebiehal veľmi dobre hlavne preto, že po čase čašníci začali tajne nosiť špeciálne pilulky, ktoré keď niekto zje, začne vravieť pravdu. Práve tieto pilulky sa nám zišli aby nám pán a pani Smithovci prezradili viac o kóde do trezoru. Celý večer sa vydaril a my sme získali potrebné informácie k trezoru. V trezore sa nachádzali rôzne náčrty k tajnému projektu.
Na ďalší deň sme sa v programe posunuli k ďalším edukatívnym aktivitám. Hrali sme trojmatboj. Prvá disciplína bola finger of dead, to je hra keď sa druhý hráč snaží nedotknúť ukazováka prvého hráča. Druhá disciplína boli 3D piškvorky, sú skoro ako normálne no hrajú sa akoby na štyroch plánikoch naraz. Štyroch, lebo sme si potrebovali nakresliť vrstvy kocky 4x4x4. A tretia bola špeciálna verzia kameň-papier-nožnice, kde boli naše rozhodnutia pre kameň, papier alebo nožnice bodované podľa špeciálnej tabuľky. Týmto sme sa bavkali celkom dlhú chvíľu, bola to zábava.
Nuž a teraz prišla hra s veľkým H. Mali sme adventúrku, ktorá bola labyrint, takže labyventúrku. Fungovalo to nasledovne: Po dedine bolo rozmiestnených asi 40 stanovísk, na ktorých sme si vždy mohli vybrať z niekoľkých ciest alebo čo urobíme. Niekedy nás to doviedlo ku cieľu našej cesty no niekedy aj späť na začiatok. Labyrinty sú už raz také. Ale viac menej táto hra spočívala v plahočení sa po dedine. Po večeri sme opäť trošku viac spoznali našich vedúcich, lebo sme o nich mali kvíz. Hádali sme, ktorá izba je koho, kto má aké heslo, alebo ktorý tieň je koho. Aj my sami sme si pre ostatné družiny pripravili rôzne hádanky a zvyšok večera sa len zabávali.
Nasledujúci deň sme mali jednu z najťažších úloh. "Agent Syseľ je mŕtvy!" Kto ho zabil? Prečo? Ako? Kedy? Toto všetko sme museli zistiť. Chodili sme za všetkými obyvateľmi Močenku a pýtali sa čo sa dá. Nakoniec sme náš záver museli herecky stvárniť. Záujem bol hlavne o divadlo vedúcich, ktorého sme sa skutočne nedočkali až do ďalšieho dňa.
Dvaja spoluzakladatelia výcvikového tábora U.F.O.P.R.A.S.K začali mať nezhodné názory na systém cvičenia nových agentov. Prvotne boli všetci ostatní agenti na strane agenta Sysľa, no ako čas plynul, agent Žaba mal stále viac a viac ľudí... To bude asi dôvod prečo agent Syseľ skončil tak ako skončil.
Na ďaľšie ráno sa konal pohreb, kde prehovorili viacerí občania a zahrala pesnička špeciálne vybratá agentom Sysľom. Po istom čase sme my, agenti, prišli na to, že v tejto pesničke sa skrývalo meno agenta, ktorý nám povie viac informácii. Nakoniec sme išli po mnohých ukrytých správach, až sme prišli k jednej zvukovej stope. Zvuková stopa hovorila o tom, ako agent Žaba očipováva všetkých agentov aby ho poslúchali. No agent Syseľ to zistil a patrične aj zaplatil...agent Žaba mu zobral život. Museli sme agenta Sysľa pomstiť. Potrebujeme získať potrebné informácie na odčipovávanie. Postup bol nasledovný:
-
Zodvihnúť na 10 sekúnd
-
Vyzuť ponožky
-
Rozbiť vajce o hlavu
-
Nazuť ponožky na ruky
-
Natrieť šampón na chodidlá
-
Zanadávať 3 nadávkami
Táto bojovka sa nepochybne všetkým páčila, naháňať vedúcich a môcť im capnúť vajce na hlavu, proste paráda. Nakoniec sme úspešne odčipovali všetkých očipovaných a splnili sme tak našu prvú misiu...