Zadanie

Ak sa pozrieme na obraz vytvorený rozostreným dataprojektorom, bude nám dopriate zvláštneho zážitku, podobného pohľadu krátkozrakého človeka. Jestvuje však taká porucha zraku, ktorá by nám umožnila vidieť obraz rozostreného projektoru ostro? Svoju odpoveď odargumentujte.

Poďme sa najprv pozrieť na to, čo vlastne spôsobuje rozostrený obraz. Na prvom obrázku vidíme zjednodušený model zdravého oka. Šošovka v oku usmerňuje svetelné lúče presne tak, aby sa stretávali v jednom bode, ktorý leží na sietnici. Naši kamaráti s okuliarmi to však také jednoduché nemajú. Svetelné lúče sa im totiž kvôli zrakovej vade zbiehajú pred alebo za sietnicou (podľa toho sa určí, či je človek krátkozraký, alebo ďalekozraký) a na sietnici preto nevzniká ostrý obraz.

Na druhom obrázku je model oka krátkozrakého človeka. Tento problém sa dá vyriešiť tak, že pred očnú šošovku dáme ešte jednu, na mieru vyrobenú, ktorá upraví dráhu svetelných lúčov tak, že na očnú šošovku dopadá svetlo pod patričným uhlom, aby sa zbiehalo na sietnici. Na tomto princípe fungujú okuliare.

Ako vyzará lámanie lúčov v oku
Ako vyzará lámanie lúčov v oku

Dataprojektor pracuje veľmi podobne. Obraz môžeme zaostrovať vďaka tomu, že posúvame šošovku vnútri dopredu a dozadu. Poloha šošovky určí, či sa bude svetlo zbiehať do jedného bodu na stene a obraz bude ostrý, alebo sa bude zbiehať inde a obraz bude rozmazaný. To nás privádza k záveru, že ak pred rozostrený dataprojektor dáme patrične zakrivenú šošovku, obraz na stene bude ostrý, tak isto, ako sa to dá s okuliarmi a s ľudským okom.

Keď už vieme, ako to vlastne celé funguje, poďme porozmýšľať nad tým, či teória, že by človek so zrakovou vadou videl ostro obraz nezaostreného projektora, naozaj môže fungovať. Sú tam predsa dve šošovky (v našom oku a v projektore) a vieme, že keď je obraz, ktorý prechádza cez jednu šošovku rozostrený, môžeme ho zachrániť tým, že dráhu svetla upravíme ďalšou šošovkou. Nanešťastie pre ľudí so zrakovými vadami, táto teória má jednu veľkú chybu.

Predstavme si dráhu svetla od momentu, kedy opustí projektor do momentu, kedy dopadá na sietnicu. Lúč z rozostreného projektora sa najprv odráža od steny, na ktorú je namierený. Až potom putuje k nám a preto sa do očí dostáva pod úplne iným uhlom a nie je nijako možné, aby sme obraz naspäť zreprodukovali. Človek so zrakovou vadou by rozostrený obraz projektora jednoducho videl ešte viac rozostrene.

Môžeme sa na to pozrieť ešte takto: Projektor má v sebe ostrý obraz, no zle nastavená šošovka spôsobí, že keď tento obraz premietne na stenu, kvôli rozostreniu sa stratia niektoré detaily. Napríklad červený štvorec by po rozostrení stratil presné hranice a vyzeral by skôr ako červený fľak. Človek so zdravými očami si môže akurát domýšľať, že na obrázku bol pôvodne štvorec, pretože na stene jednoducho premietnutý nie je. Neexistuje taká zraková vada, ktorá by nám umožnila vidieť veci, ktoré sa obrázku nie sú. Tak náš mozog ani zrak jednoducho nefungujú.

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.